Informácie o obci

Obec leží 11 km severne od Banskej Bystrice, neďaleko Starých Hôr, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, vo výške 728 m n. m.                                                                         

Je starobylou baníckou obcou s bohatou históriou, ktorej začiatky súviseli so vznikom banskej činnosti od doby bronzovej (2000 – 1700 p.n.l.).
Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania: Montania (1263), neskôr Grueb (1458), Valis, Dominorum, Herrengrund (1535), Úrvölgy, Baňa, Španá Dolina.).
Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku 1006. Tento údaj sa nedá historicky overiť, je však nepochybné, že ruda sa tu dobývala dávno predtým. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok banská mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Majitelia baní tzv. waldbürgeri mali svoje bohaté domy postavené na banskobystrickom námestí. Patrili medzi nich rody ako napr. Karoli , Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy – boli deklarované výnosom Bélu IV už v r. 1242.

Lokalitou Európskeho významu sa stala Špania Dolina v 15. storočí v čase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici – Ungarischer Handel. Ťažiarstvo sa úspešne rozvíjalo no vyžadovalo si stále vyššie a vyššie náklady. Na prelome osemdesiatych rokov 15. stor. ťažiari udržovali bane už len z pôžičiek od Jána Thurzu. V rokoch 1494 – 1496 zakúpil alebo ako náhradu dlhov prebral Ján Thurzo, s podporou hornonemeckého kapitálu rodiny Fuggerovcov, všetky bane súkromných ťažiarov na Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline.