Čo sa deje v evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku – uvedenie diela

Objednať si ju môžete na stránke kníhkupectva Kruh

Z posudku doc. ThDr. Petra Gažíka

Autorom spisu je evanjelický kňaz a prvý dekan Teologickej vysokej školy v Bratislave profesor Michal Bodický, ktorý bol v rokoch 1878-1895 farárom v cirkevnom zbore Pondelok v Malohontskom senioráte. Svoj spis Čo sa robí w cirkwi ewanjelickej dľa augs. wyznania w Uhorsku? Vydal v roku 1891 pod pseudonymom Milovník Boží  krátko pred zvolaním synody do Budapešti, známej svojimi neblahými závermi a dôsledkami pre slovenských evanjelikov.

Spis bol vytlačený švabachom v dobovej slovenskej gramatike koncom 19. storočia s určením pre wysokých i nízkych, učených i neučených, predstawených i podriadených. Zároveň bol k nemu pripojený maďarsky napísaný list, označujúci dielo za panslávske, a preto nebezpečné pre uhorskú evanjelickú cirkev. Tak to uvádza vo svojom predhovore editor tohto diela ThDr. Martin Riecky, zásluhou ktorého vychádza opäť v knižnej podobe. Ako píše, v rokoch 2002-2014 pôsobil ako farár cirkevného zboru v Kokave nad Rimavicou, pričom bol aj archivárom Rimavského seniorátu. Starobylý archív Malohontského seniorátu bol umiestnený vo veži evanjelického kostola v Rimavskej Sobote, v ktorom bádal a objavil spomenuté dielo. Na základe ďalších prameňov sa ukázalo, že autorstvo patrí Michalovi Bodickému, ktorý použil pseudonym Milovník Boží. Keďže obsah spisu prenikavým spôsobom zobrazuje skutočný stav evanjelickej cirkvi v Uhorsku na konci 19. storočia, Martin Riecky sa rozhodol tento vzácny dokument sprístupniť verejnosti. Pôvodne ho mienil podať v pôvodnom znení, teda v dobovej slovenčine. Z dôvodu množstva archaických slovných zvratov však od tohto zámeru upustil a text čiastočne upravil. Súčasne dbal o zachovanie pisateľského štýlu Bodického tak, aby jeho duch a podstata zostali neporušené, čo sa mu aj podarilo. Na lepšie pochopenie dobových súvislostí M. Riecky doplnil text vysvetľujúcimi poznámkami pod čiarou, čo je pre čitateľovu orientáciu dôležité.

Bodického spis umožňuje nahliadnuť do duchovnej situácie, problémov a zápasov evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Autor ich opisuje s nezvyčajnou otvorenosťou až ostrosťou, ale v súlade s požiadavkami kritického historického prístupu. Pri zisťovaní pravdivých faktov týkajúcich sa neporiadkov, odsúdeniahodných príkladov a prípadov zjavnej nespravodlivosti postupuje vecne a objektívne bez subjektívneho zveličovania, resp. zamlčovania nepríjemných či negatívnych momentov vo vtedajšej uhorskej evanjelickej cirkvi. Martin Riecky poznamenáva, že Bodický všetky závažné skutočnosti „vsadil do historicko-teologického kontextu a ukázal markantný rozdiel medzi duchovnými pastiermi na jednej strane a nájomníkmi na strane druhej“. Jeho práca poskytuje smutný obraz cirkvi, ktorej čelní predstavitelia prestali plniť svoje apoštolské poslanie v duchu reformácie (v kontexte únie, odklonu od Augsburského vyznania, patentu, maďarizácie, zatvárania slovenských škôl, politizácie cirkevného života, poplatnosti svetskej moci atď.). Bodický však uvádza aj nemnohé príklady statočných postojov tých, ktorí neohrozene držali štít vernosti učeniu evanjelickej cirkvi, slovenskej reči a národu (Štefan Daxner, Matúš Dula, Karol Salva a i.).

Podľa zostavovateľa knihy M. Rieckeho je toto dielo „skromným príspevkom k 500. výročiu reformácie Dr. Martina Luthera. Vedie k hlbšiemu skúmaniu nášho evanjelického učenia a k jeho aplikácii na skutočnosti, s ktorými sa  stretávame aj v dnešnej dobe“. K tomu pripájame, že sa tak deje vďaka bádateľskému úsiliu M. Rieckeho a jeho odbornej príprave tohto vzácneho textu na vydanie tlačou. Bodického spis je nielen jedinečnou príležitosťou k poznaniu ťažkej situácie slovenských evanjelikov, ktorí pod zámienkou panslavizmu a ďalších obvinení boli vystavovaní všemožným protivenstvám, ale aj vyjadrením nádeje, že neutešené pomery v cirkvi sa raz zmenia v prospech slovenských evanjelických zborov. Táto nádej sa však mohla reálne napĺňať až po roku 1918.

doc. ThDr. Peter Gažík

Katedra cirkevných dejín, EBF UK v Bratislave