Navigácia

Obsah

Špaňodolinské procesie

Osobitnou postavou v kostole pri bohoslužbách a pri procesiách bol pán Alojz Trnovský od Fišerov z Duchovnej ulice. V kostole pri organe sa vždy rozozvučal jeho silný, ale trochu trasľavý hlas a obdobne to bolo aj na všetkých procesiách a vôbec pri všetkých náboženských akciách. Poznal veľké množstvo známych i menej známych modlitieb. Vedel všetky piesne podľa toho, čo bolo na tej ktorej svätej omši alebo procesii aktuálne.

Alojz Trnovský od FišerovBol predajcom tabaku a tabakových výrobkov vo svojej trafike, ktorá bola umiestnená vedľa vstupu do schodov vedúcich do kostola. Pán Trnovský bol vojnový invalid ešte z čias prvej svetovej vojny, kedy bol na fronte ťažko ranený na nohe. Vo Veľkonočnom čase bola sústredená pozornosť na procesie ku krížom v doline. Takáto procesia sa vykonávala na Zelený štvrtok, Veľký piatok a na Veľkonočnú nedeľu. Procesia na Zelený štvrtok a Veľký piatok symbolizovala krížovú cestu, bola symbolom ukrižovania.

Účastníci procesie sa zišli pri Božom hrobe na pľaci. Po typických veľkonočných piesňach a modlitbách, samozrejme s predspevákom pánom Trnovským a so zreteľom na liturgické obdobie procesia pokračovala dole dolinou. Zastavila sa pred Pergrov (kde je teraz zastávka autobusu). Tam stál strom so svätým obrazom, pri ktorom pokračovali veľkonočné spevy i modlitby. Potom sa išlo ďalej až ku maličkej kaplnke, kde bol obraz Sedembolestnej Panny Márie.

procesie ku krížomVykonala sa malá pobožnosť a sprievod pokračoval k najbližšiemu svätému obrazu, nachádzajúcemu sa na okraji lúky pri ceste (dolná časť tejto lúky je teraz zakrytá odkaliskom). Odtiaľ sa išlo po príslušných obradoch ku krížom, kde sa pri ukrižovanom  realizovala hlavná časť obradov so spievaním a modlením. Po vykonaných obradoch sa sprievod vracal hore dolinou až po Boží hrob, kde sa procesia ukončila.

Osobitný význam mala procesia na Veľkonočnú nedeľu, ktorá symbolizovala vzkriesenie a niesla sa v tomto duchu. Vo Veľkonočnú nedeľu pred treťou hodinou ráno streľba z mažiara pána Jána Vajcíka z Krásnej Hory oznamovala, že bude veľká procesia ku krížom v doline na znamenie zmŕtvychvstania. K tejto udalosti boli prispôsobené aj piesne i modlitby a celková atmosféra v znamení vzkriesenia. Procesia sa vykonala o tretej hodine ráno za tmy, čo umocňovalo jej celkový priebeh až ku krížom a naspäť.

púť na Staré HoryJednou z najvýznamnejších procesií bývala púť na Staré Hory, ktorá sa konala každoročne v súvislosti so sviatkom „Navštívenia Panny Márie“. Ak tento sviatok bol v priebehu týždňa, procesia sa konala najbližšiu nedeľu. Organizovala sa tak, že ľudia sa zišli v kostole, kde sa vykonala malá pobožnosť a odtiaľ sa potom hromadne odchádzalo. V čele procesie sa niesol kríž, boli tam miništranti s pánom farárom, ďalší chlapci niesli dve malé zástavy, bolo tam množstvo veriacich a nikdy nechýbal pán Trnovský. Spievali sa mariánske piesne a predspeváka robil vždy pán Trnovský.

Sna šachtu ku kaplnke svätej Alžbetypomenutý sprievod sa uberal na šachtu ku kaplnke svätej Alžbety, kde sa pán farár nahlas pomodlil, ľudia s predspevákom zaspievali a pokračovalo sa smerom na Ludoviku. Ešte pred Ludovikou bola vychodená cesta smerom na Krámec. Touto sa pokračovalo až ku krížu na Krámci. Pri kríži sa znovu odbavila krátka pobožnosť ako pri svätej Alžbete a potom sa pokračovalo smerom na Piesky (Zampärg). Keď sa sprievod blížil k tejto osade, rozozvučali sa na malej vežičke kaplnky dva zvony, ktoré oznamovali osadníkom, že sa blíži procesia.

smerom na Piesky

Pri kaplnke sa potom odbavila krátka pobožnosť, ľudia zaspievali, pripojili sa k nim obyvatelia osady a procesia pokračovala smerom na Staré Hory. Pred vstupom do dediny a sústredení sprievodu chlapci rozvinuli svoje zástavy, pán Trnovský ako predspevák začal so spevom prekrásnej mariánskej piesne, pútnici sa k nemu pridali a takto celá procesia pokračovala smerom do starohorského kostola. Spievala sa pieseň:

            Vykvitla ruža v Starohorskom chráme,

            krásne sa skveje na presvätom stane.

            Mária, Mária, Mária z ruže kvet ku Tebe

            volá široký celý svet...

V kostole odslúžil svätú omšu náš pán farár. Na Starých Horách bolo množstvo rôznych šiatrov (stánkov) s náboženskými predmetmi, s cukríkmi, s medovníkmi a ďalšími dobrotami, kde si záujemcovia, mohli niečo kúpiť na pamiatku, alebo na radosť svojim deťom. V tento deň prichádzali na Staré Hory aj pútnici z mesta Banská Bystrica, takže sa tu stretlo veľmi veľa ľudí.

V určený čas naša procesia pokračovala na Studničku a to po starej ceste od kostola smerom na Richtárovú a hneď na konci Starých Hôr sa odbočilo vpravo. Po výstupe touto strmou cestou procesia došla na Studničku, kde bola ešte pôvodná socha Panny Márie, ktorá je teraz v kaplnke svätej Anny. Táto bola nahradená teraz umiestnenou sochou z Talianska, k čomu došlo pri rekonštrukcii Studničky začiatkom roku 1942.

Po speve a modlitbách na Studničke sa všetci pútnici pobrali poza ňu cez les smerom na Piesky a Španiu Dolinu.

procesia

Socha svätej Trojice

Socha svätej Trojice je umiestnená v prekrásnom prostredí. Stojí na nej nápis TRANSLATA 1757 a pod ním RENOVATA 1977. O túto sochu sa úzkostlivo starali obyvatelia obce Špania Dolina. Opravovali šindľovú strechu, oplotenie okolo svätej Trojice, lavičky vo vnútri oplotenia i z vonkajšej strany smerom na lúčku, alebo na kraji lesa. Posedenie na týchto lavičkách bolo hlavne v letnom období veľmi príjemné. Mnohí najmä mladší prechádzali od svätej Trojice až na „Skalku“, kde bol triangulačný bod. Stála tam drevená vežička, na ktorú sa dalo výjsť po rebríku, odkiaľ bol krásny výhľad na okolie – Panský diel a Krížnú.

            Ku svätej Trojici bývala každoročne v mesiaci júni procesia. Súvisela so sviatkom       „Najsvätejšej Trojice“. Táto procesia spojená s modlitbami a predspevákom pánom Trnovským sa uberala cez Krásnu Horu a potom dolnou cestou až k svätej Trojici. Tu sa konali obrady spojené s modlitbami a mohutným spevom. To všetko sa rozliehalo po okolí a napĺňalo srdcia veriacich hlbokými citmi.

ku svätej Trojici

            Kladný vzťah k prírode bol prejavovaný aj náboženskými zvykmi či obradmi. Dôkazom toho býval napr. každoročný sprievod ku krížu hore Duchovnou ulicou. Toto sa konalo vždy v apríli, kedy bolo svätého Marka, považovaného za patróna dobrého počasia a úrody. Po príchode ku krížu nasledovali modlitby a spev. V rámci toho pán farár vybral kropáč a pokropil okolo seba na všetky svetové strany s prosbou o dobré počasie a dobrú, požehnanú úrodu.

sprievod ku krížu hore Duchovnou ulicou

Sväté omše bývali v každom roku na oslavu príslušného sviatku, a to:

.., v kaplnke svätej Anny

kaplnka svätej Anny

... v kaplnke svätého Petra a Pavla kaplnka svätého Petra a Pavla

... v kaplnke svätého Jána Nepomuckého

 kaplnka svätého Jána Nepomuckého

Spracoval Ján Rys od Rótikov