Cementácia medi na Španej Doline a výroba medených pohárov
(Prevzaté z príspevku Ing. Ladislava Sombathyho, Banská Štiavnica, Uverejnenáho v Zborníku Prednášok zo seminára: " Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne", jún 2005)
Raritou medzi výrobou kovov boli tzv. meďonosné vody, ktoré sa vyskytovali v Smolníku a na Španej Doline. Meď sa z týchto vôd vyzrážala pomocou železa - šrotového odpadu. Pomenovanie CEMENTÁCIA pochádza zo starého hutníckeho procesu čistenia kovov morením, pričom moridlo nadobudlo charakter zelenej skalice, ktorú hutníci nazývali cementačnou vodou. Vyrobený medený kal sa nazýval cementačná meď. Podľa povesti ktorú zachytil Matej Bel v 1753, boli cementačné vody na Španej Doline objavené náhodou. Keď sa povstalecké vojská Śtefana Bočkaya r. 1605 blížili k Banskej Bystrici baníci ukryli svoje náradie, kladivká a želiezka v bani do šachtičiek a prisypali ich uvoľneným materiálom. Keď nebezpečie pominulo vybrali baníci ukryté náradie a s prekvapením zistili, že sa železo zmenilo na meď. Odvtedy sa vraj traduje využívanie cementačných vôd na Španej Doline. O cementačných vodách na Španej Doline sa zachovalo množstvo odbornej literatúry hlavne od zahraničných cestovateľov, ktorí si nedali ujsť príležitosť zoznámiť sa s takouto raritou. (Eduard Brown )
Cementácia sa vykonávala na Pieskoch - Sanberg. V týchto častiach boli žily husto rozfárané banskými dielami a na povrchu zostali mohutné haldy po vytĺkaní a triedení rudy. Zrážkové vody presakovali cez dobývky a povrchové haldy a vylúhovali zbytky kovov, pričom sa tvoril síran meďnatý. Voda sa zachytávala v najnižšej štôlni " Farb". Do vodnej stoky a prihlbín sa kládlo šrotové železo. Za 2 - 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi - cementačná meď. Reakcia prebiehala podľa vzorca CuSO4 + Fe = Cu + FeSO4. Kal sa zbieral, na vzduchu sa vysušil a vo vreciach raz do roka sa vozil do taviarne na Starých Horách alebo do Banskej Bystrice. Pretože cementácia prebiehala účinnejšie na vzduchu, cementačnú vodu vyviedli v drevených lutnách na povrch. Lutne rozdelili priehradkami na skrinky, ktoré plnili železom. V 19. stor. vybudovali v blízkosti šachty František betónové nádrže v ktorých prebiehala cementácia. praxou sa získala skúsenosť najúčinnejšieho priebehu cementácie v plytkých jazierkach.
Od polovice 17. stor. až do polovice 19. stor. preslávili Španiu Dolinu po Európe tzv. špaňodolinské medené poháre, opradené tajuplnou premenou železa na meď. Poháre slúžili ako dary cestovateľom, dnes sú cennými exponátmi európskych múzeí a súkromných zbierok, len na Slovensku sa ich zachovalo žalostne málo. A pritom išlo o vysoko umelecký prejav banskobystrických zlatníkov. Celú výrobu organizoval cech zlatníkov. Výrobcovia dodali na baňu železné plechy, nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili na Pieskoch v podzemí do drevených žľabov, ktorými pretekala cementačná voda. Po 8 až 14 dňoch sa plechy vybrali a ošetrili na bani. Ak sa požadoval svetlý medený vzor plechy sa po vynesení na povrch a tepelne upravené. Vtedy im zostala svetlá medená farba. Ak sa požadovala tmavá farba, plech sa nechal na vzduchu, bez tepelnej úpravy, aby stmavol. Týmto bola ukončená práca v bani. Plech dodali do zlatníckych dielní, kde pokračovala výroba pohárov. Kružidlom sa podľa vzoru budúceho pohára vyznačili časti, ktoré sa vystrihli a začalo sa ich spájanie na drevenom modeli pohára. Robilo sa to na šliapacej tokárni (sústruhu). Jednotlivé časti plechov sa spájali na drevenej forme pritláčaním špeciálne formovaného náradia z hladenej ocele a využívaním tmelu vyrobenom zo smoly, vosku a tehlového prachu. Na vhodnom mieste sa tepelne zmäkčilo miesto na punc. Zvlášť bolo upravené miesto na gravírovanie špaňodolinskej riekanky. Špaňodolinké riekanky boli písané väčšinou po nemecky, boli však aj latinské, zriedkakedy i v češtine. Vždy hovorili o cieli vyrobenia nádoby a obsahovali rok výroby. Rýmy boli krátka v dvoch veršoch: "Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje". " Zo železa sa meď urobila v herrendgrundskej veľmi hlbokej šachte", "Každá slečna na svete chce byť konečne matkou, ale ja podľa poriadku zo železa som meďou".
Okrem gravírovaných textov, boli niektoré poháre ozdobené aj vlysom znázorňujúcim banské a hutnícke práce, banské znaky kladivko, želiezko, klpačka. Okraje prípadne celé vnútro sa v nákladnejších pohároch pozlátili, niekde izdobili, do stredu väčších mís sa umiestňovali stojančeky s baníckymi plastikami ap. Výrobky mali rôzny tvar a veľkosť, mnohé ilustrácie na záložkách našej webovej stránke sú zdroja: Herrengrunder Kupfergegenstände, Leoben 1959, datované od polovice 17. stor do polovice 18. stor.
Úprava a preklad: Mgr. Jana Scholtzová |
