Banícke bratstvo- Banícka bratská pokladnica
V stredoveku vznikali rôzne náboženské spolky / Fraternitas, Bruderschaft /,ktoré sa sa starali o účasť členov na rôznych cirkevných pobožnostiach,udržovaní kostolov a oltárov, okrem toho vykonávali aj charitatívnu činnos. V stredovekých banských mestách sú na Slovensku od r. 1402 známe tzv. Bratstvá Božieho tela / Fraternitas Corporis Christi/, zakladané medzi baníkmi. V listine z r. 1463 v Banskej Bystrici sa uvádza , že tam oddávna existuje Bratstvo božieho tela. Brtstvá existovali aj v Banskej Štiavnici a Kremici. Do pokladníc náboženských bratstiev skladali baníci dobrovoľne peňažné príspevky.
Náboženské spolky baníkov, ktoré sa venovali charitatívnej činnosti sa postupne menili na bratské pokladnice, ktoré podporovali chorých baníkov, invalidov, vdovy po baníkoch a siroty.V roku 1519 vedenie Baníckeho Bratstva Božieho tela v Banskej Bystrici obmedzilo jeho náboženský charakter na minimum a za prvoradú úlohu mu určilo podpornú činnosť, zriadilo Bratsku pokladnicu.
Bratské pokladnice zakladali baníci a zamestnanci v banských podnikoch a v súkromných ťažiarstvach. Z prveho obdobia fungovania bratských pokladníc sa zachovalo minimum dokumentov.Od roku 1722 sa zachovali účtovné knihy, ktoré dokumentujú pomerne ucelenú funkčnú štruktúru Bratskej pokladnice.Baníci a zamestnanci baní sa rozhodli venovať z týždennej mzdy / z jendje zlatky 3 groše/ na sociálnu podporu spolupracovníkom, ktorí si neboli schopný zaistiť živobytie. Za hospodárenie s peniazmi bola zodpovedná správa bratskej pokladnice /die Bruderlanden- Verwaltuhg /do ktorej okrem troch- štyroch zástupcov banských úradníkov volili so súhlasom banského majstra aj troch- štyroch zástupcov z radov baníkov. Okrem toho mohli menovať jedného pisára, ktorý viedol účtovnú agendu bratskej pokladnice.. Voľbu tejto kolegiálnej bratskej správy každý rok schvalovala mestská rada a banský majster.
Pokladnica,v ktorej sa uschovávali príspevky bola uložená v byte banského majstra. Pokladnica s peniazmi bola uzamknutá na dva zámky a každá stránka správy mala zvláštny klúč. Každý výdaj či príspevok sa zapisoval do účtovnej knihy. Hoci pokladnica bola v byte banského majstra, za hospodárenie boli zodpovení bratskí majstri. Každý novoprijatý člen musel do pokladnice zaplatiť 1/4 týždennej mzdy. Ak bratská pokladnica po uspokojení požiadaviek členov mala nejaký prebytok mohla to so súhlasom banského majstra a správy bratskej pokladnice venovať na dobročinné ciele, napr. na údržbu škôl. Aj po roku1772 zostal v platnosti starý zvyk, podľa ktorého sa dával banskému majstrovi za opatrovanie pokladnice, zástavy a insignni peňažný poplatok.
Ročné vyučtovanie bratskej pokladnice sa robilo v prvú nedeu po Hromniciach / 2. februára/.
Každý člen zamestnaný v ktoromkoľvek banskom podniku bol povinný zachovávať stanovy bratskej pokladnice. V každom podniku si mohli členovia zvotiť tzv. Kramrichtera, ktorého potom zvolil banský súd. Kramrichter zapisoval každý dar, alebo prijatú pokutu do účtovnej knihy a vyučtovanie predkladal banskému majstrovi. Z pokladnice sa povoľovalo dávať určitý obnos na podporu školy, do ktorej chodili deti baníkov. /16/
Špaňodolinská bratská pokladnica sa v roku 1785 ocitla v nepriznivej situácii. Temer pravideľne, mesačné výdavky bratskej pokladnice presahovali príjmy o 3 až 5 zlatých. Podľa banského správcu Schlugu a protokolistu Freienfelda mali tento stav na svedomí viaceré okolnosti:
1/ ubudlo jej nájomné za obchod so soľou a cvernami,
2/ zmenšili sa príspevky od robotníkov,
3/ pribudli jej výdavky na dvoch učiteľov / 174 zlatých ročne /,
4/ zvýšili sa náklady na podpory v chorobe.
Z bratskej pokladnice išli pravidelne značné príspevky aj farárovi / na voskové sviece, olej do lampy s večným svetlom /3 zlaté mesačne/, na banské omše 30 grajciarov týždenne, na sviatok sv. Klimenta a krála Františka bola bratská pokladnica povinná zaobstarať 8 funtov bielych voskových sviec v celkovej sume 8 zlatých. Kostolnému muzikantovi Jánovi Zvolenskému vyplácala mesačne 1 zlatku a koncom roka ešte 3 zlaté . Banský pisár dostával 10 zlatých ročne. Pre dvoch cechových majstrov bolo určené 43 zlatých 20 grajciarov.
Bratská pokladnica vyplatila v roku 1785 provízie 170 mužom a ženám po 3 grajciare týždenne a 63 deťom po 1 grajciari teda 458 zlatých 24 grajciarov za rok.
Banský chirurg Vavrineci Failfhauer býval v dome, ktorý vlastnila bratská pokladnica. Ročne mu platila 150 zlatých na lieky pre 800 zamestnancov banskej komory.
V roku 1854 došlo v dôsledku nového Všeobecného banského zákona ku zmene stanov bratských pokladníc.Tým dostali bratské pokladnice právny podklad, jednotu stanov a správy bratských pokladníc. Každý baník pri prijatí do práce bol povinný stať sa členom bratskej pokladnice a platiť vymerané príspevky.
Stnovy obsahovali:
1: spôsob vedenia matrík členov bratskej pokladnice
2: výšku príspevkov a spôsob ich odovzdávania
3. smernice pre určovanie výšky podpôr
4. podmienky nadobudnutia práva na podporu a strata tohoto práva
5. spravovanie majetku bratskej pokladnice, vedenie a kotrola účtov
6. podiel baníkov na správe majetku a účtovaní bratských peňazi
7. aký je vzájomný pomer viacerých spojených bratských pokladníc
8. ako sa má naložiť s majetkom bratskej pokladnice po zániku banského podniku.
Štátny dozor nad bratskými pokladnicami patril banským kapitánom. Banský kapitanát viedol evidenciu o bratských pokladniciach svojho obvodu. Bratské pokladnice mu podávali hlásenia o personálnych zmenách.
Ak banský závod zanikol majetok bratskej pokladnice jeho zamestnancov pripadol ostatným členom bratskej pokladnice v obvode banského kapitanátu.
V roku 1882 vstúpili do platnosti nové stanovy, ktorými sa riadili všetky bratské pokladnice v celom Uhorsku.
Podľa týchto stanov tvorili všetky bratské pokladnice jednu spoločnu bratskú pokladnicu, ale pri tom bola každá bratská pokladnica spravovaná samostatne. Toto opatrenie poskytovalo výhodu pre baníkov ktorí, prestúpili z jedného podniku do druhého a pri tom nestratili nároky nadobudnuté členstvom v bratskej pokladnici v predošlom podniku.
Do kompetencie výkonného výboru bratskej pokldnice patrilo predovšetkým bezpečné umiestnenie a opatrovanie majetku bratskej pokladnice.
V roku 1923 vyšiel zákon č. 242/1923 Zb. Podľa tohoto zákona sa mali všetky bratské pokladnice na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zlúčiť do jednej spoločnej revírnej bratskej pokladnice pre Slovensko a Podkarpatskú Rus so sídlom v Bratislave. Revírna bratská pokladnica bola zrušená dňa 31.decembra 1940 nariadením vlády zo dňa 8.11.1940 s pomocou zákona č. 300 Zb. Poistenie jej bývalých členov prevzala Robotnícka sociálna poisťovńa v Bratislave.
Predhistorické osídlenie okolia Španej Doliny.
/ 8000 až 300 pred n.l./
Na Španej Doline sa okrem nálezu keramických črepov z obdobia lengyelskej kultúry /v sekundárnej polohe/ a množstva kamenných malatov zatial nenašli žiadne archeologické nálezy, ktoré by potvrdili predhistorické osídlenie tejto lokality. Túto skutočnosť je možné vysvetliť tým , že počas stáročia trvajúcej banskej činnosti boli na Španej Doline premiestnené obrovské množstvá vyťaženej horniny, ktoré pod háldami pochovali stopy po dávnom osídlení.
Inou alternatívu by mohla byť skutočnosť, že ložiská rúd sa nachádzali v horskom, sezónne neprístupmom teréne , nevhodnom na trvalé osidlenie. Pre prvých prospektorov mohlo byť výhodnejšie usadiť sa v okolí rudných ložísk, vo vzdialenosti, ktorú je možné prekonať jednodňovým peším pochodom. V takto vymedzenom okolí sa nachádzajú všetky významé archeologicky doložené sídlištné objekty.
Po osíidlení nížín prenikali ľudia rôznych kultúr povodím riek a potokov do horských oblastí. Najstarším dôvodom procesu migrácie bol rast populácie v nížinách a potreba získať potravu a odev lovom. V druhej fáze tohoto procesu sa dôvodom stala potreba zabezpečiť materiál vhodný na výrobu kamennej industrie. V tretej fáze bolo potrebné získať zdroje suroviny na výrobu kovových nástrojov, zbraní a ozdôb.
O kontinuálnom a pomerne hustom osídlení okolia Španej Doliny svedčí nožsto sídlištných archeologických nálezov. Vzhľadom na drsné klimatické podmienky a pôdu nevhodnú na obrábanie je jediným dôvodom osídlenia, ryžovanie ,tažba a spracovanie povrchových ložísk kovou. Prvých prospektorov mohol povodím Hrona a Bystričky do údolia Špaňodolinského potoka k ložiskám medj rudy priviesť výskyt zlata, z primárneho ložiska v Harmanci.
Prvé stopy najstaršieho osidlenia našiel riaditeľ banskobystrického dievčenského gymnázia Chriastián Andrej Zipser v roku 1838 v jaskyni Horná Tufná pri Hornom Harmanci. V jaskyni vykopal 270 kostí pravekých zvierat. V tejto lokalite ďalej pracovali T. Kormos, ing.F.Schon a v r. 1931 Adalbert Liebus, dr. k. Absolon a A. Kráľ. Pod sintrovou vrstvou našli mnoho kostí jaskynného medveďa a ohnište. V ohništi okrem uhlíkov našli obhorené kosti, niektoré prevrtané. Nakoľko nebola najdená kamenná industria je presnejšide datovanie tejto lokality problematické. Lokalita sa považuje za sezonnu stanicu pravekých lovcov jaskynných medveďov / 8000 r .pred n.l/.
Na Veľokom Hrádku pri Horných Pršanoch Samuel Petrikovich pri výkopoch v roku 1901 až 1903 našiel silexy z kremeňa, dva fragmenty kladivka asi z obdobia paleolitu. Lokalita Kremenia jaskyňa na Horných Pršanoch bola v neolite pravdepodobne pravdepodobne zdrojom suroviny na výrobu kamennej industrie.
Medzi obcami Iliaš, Vlkanová a Dolná Mičiná v lokalite Hajny Diel sa našla kamenná industria v roku 1958.
V mladšej dobe kamennej eneolite osídlili oblasť Zvolena ludia používajúci kanelovú keramiku, ktorá sa našla v lokalite Borovej Hory, známe sú aj sídlištné črepy spod Pustého Hradu a z Lieskovca pri Zvolene v lokalite Hrádok. Zo sídliska na Borovej Hore pochádza nález plastiky barana na nízkych nohách s pekne modelovanou hlavou. V roku 1940 pri terénnych prácach na úseku trate B.Bystrica - Zvolen pod Borovou horou sa našla keramika s kamennou industriou. Jednalo sa o mysu o priemere 30 cm, v ktorej bola uložená iná nádobka a plochý 40 cm veľký kameň z červenkastej horniny, ktorý pravdepodobne slúžil ako podložka na drvenie obilia. V hĺbke od 170 do 220 cm bola nadjená urna zdobená kanelami s jedným malým uškom , črpák so zvyškom uška, 3 naberačky lievikovitého tvaru a3 kremenné nástroje.Z rokov 1723 a 1737sú z tejto lokality správy o náleze zlatých predmetov.
Kamennú industriu z obdobia eneolitu charakterizujú dokonale vyrobé, vyhladené, ale už aj prevŕtané kamenné nástroje. Nad Kremičkou v lokalite Líščie Diery pred portálom malej jaskyne našie J. Miklóši kamennú sekerku. Sekerka z Lieskovca je uložená v múzeu v Banskej Štiavnici.Na Španej Doline našli pri búraní starého domu veľký prevŕtaný sekeromlat. V roku 1933 bola v Tŕnií pri Zvolene nájdená kamenná sekera. Koncom eneolitu sa začali vyrábať nástroje z medi, tvarove veľmi podobné kamenným nástrojom. Z tohoto obdobia je nález medenej sekerky s krížovým ostrím z Banskej Bystrice, sekerky z Hronseku a dvojramenného medeného, prevŕtaného nástroja z Borovej Hory.
V staršej dobe bronzovej je už baníctvo na takej úrovni, že umožňuje export bronzu. Rozvíja sa spracovanie kovov, kováčstvo, kovotepectvpo a kovolejárstvo. Keramika z tohoto obdobia sa nazýva hatvanská, ktorá nepochybne súvisela s kermikov kanelovou a keramika maďarovského typu.
Z obdobia strednej doby bronzovej / pilinska kultúra/, teda okolo roku 1500 pred n.l. pochádza bronzová sekerka s lalokovitým mostíkom najdená na Čiernom Balogu, nález závesku z bieleho kovu a šípov s tulajkou z Pustého hradu vo Zvolene. Podobný materiál sa nachádza aj na lokalitách Krivá púť a na hradisku v Priekope vo Zvolene. Vo Zvolene, nad vtokom rieky Slatiny do Hrona, na príkrom svahu, pri vysokej skale ,na Pustom hrade boli nájedné bronzové predmety , tento depot pozostával z 82 ozdôb, zbraní a iných predmetov. Nachádzal sa v híbke 105 cm a obsahoval kotúč šalgotariánskeho typu, 13 kosákov s postrannou vypuklinou so stopami používania, kosák so špicou a späť zahnutým tylom, kosák s rukoväťou, dva dvojramenné mlaty, torzo sekerky s lalokovitým mostíkom, kladivko s tulajkou s vyhranenými bokmi, torzo štvorhrannej tyčky, dva polmesiačkovité závesky, pinzety s tordovaným držadlom, 36 myskovitých plechových puklíc / z toho 9 poškodených/, puklice o priemere 26mm, dve puklice s vybíjaným perlovcovým ornamentom, masívny gombík, veľký gombík, tri trubicovité prstence, valcovitú trubicu / náramok /, ihly a kusy zliatiny.
Obdobie osídlenia nášho územia ľudom s mohylovou kultúrov v mladšej dobe bronzovej trvalo od 13. storočia pred naším lepočtom do prelomu nášho letopočtu. Ľud lužických popolnicových polí osídluje aj vyššie polohy. Sidliská sa našli v Detve, Horných Pršanoch, Moštenici, Sásovej a na Pustom hrade vo Zvolene. Tam na terase medzi riekami Hron a Slatina v lokalite Balkán sa v roku 1954 odkrylo na ploche 657 m2 143 žiarových hrobov. Hroby sa nachádzali v hĺbke 15 až 85 cm pod terajším povrchom. zchránilo sa cca 50 percent keramiky. Hroby okrem urny obsahovali jednu až dve keramické nádobky výnimočne aj 5-6 kusov. Bronzový inventár je chudobný, našli sa 3 bronzové ihlice. S týmto veľkým pohrebiskom je analogicky totožné aj pohrebisko pod Borovou horou. V roku 1935 bolo najdené ďalšie sídlisko z tohoto obdobia pri Zvolenskej Slatine na úpätí vrchu Krvavník. Na sídlisku v Dolných Pršanoch vykopali v roku 1871 6 popolníc. Ďalšou lokalitou je Hrádok v Sásovej . Arnold Ipolyi spomína nález bronzových predmentov v Sielnici na Sklenom zámku. V roku 1932 našli v Sielnici v hĺbke 4 m urnu s nedopálenými kosťami. Medzi roky 700 až 400 pred naším letopočtom je datovaný bronzový meč najdený r. 1823 v Banskej Bystrici. V Balážoch sa v roku 1910 našlo niekoľko bronzových mečov. Z Brezna je známy nález plochej bronzovej sekerky s tulajkou, 14 kusov náramkov s odseknutými koncami, zdobených rytým ornementom a dvoch kusov bronzových šálok zdobených vybíjanou jamkovitou výzdobou. V Budči na Hrádku sa našiel bronzový čakan. V Detve sa v r. 1929 našlo osem bronzových sekeriek, nožík a ručný kamený mlyn. Na Kalamárke v lokalite Hradisko sa našli bronzové meče, naušnice, keramika žarnovy prasleny.Z Hronskej Breznice je nález oštepu listovitého tvaru. V r. 1898 sa v Ľubietovej našiel bronzový poklad, ktorý pozostával z dvoch ihiel, sekerky, náramku a 12 dvojramenných mlatov. V Podkoniciach spod tzv Drndáča pri potoku Lupča sa našli bronzové meče liptovského typu.
Osídlenie okolia Španej Doliny v historiskom období.
/ 300 pred n.l. až 1200 n.l./
Laténsku kultúru na našom území môžeme sledovať od roku 300 pred n.l. Kelti prenikli nielen do úrodných nížin, ale v rámci svojej prospektorskej činnosti sa dostali aj do vyššie položených oblastí rudných ložísk. Z Detvy z lokality Kalamárka sú známe laténske črepy, našiel sa železný meč s pošvou, opasok k meču, kopije,kamenné žarnovy. V tejto dobe bol osídlený aj Veľký hrádok pri Horných Pršanoch na ktorom Dr J. Petrikovich našiel železné nastroje, kusy železa a črepový materiál. V roku 1956 sa v tejto lokalite našiel železný nožík dlhý 13 cm a železné kovanie. Od prvého storočia pred n.l. až do druhého storočia nášho letopočtu, na konci latenskej doby, bol osídlený Hrádok v Selciach o čom svedči črepový materiál stradonického typu. materiál siaha už do ranného obdobia rímskeho. Latensky sídlištný materiál bol najdený aj vo Zvolene.V Pohorelej sa našla keltská minca veľkobystereckého typu. V Radvani sa našli keltské mince v základoch kostola. V období zanikajúcej latenskej kultúry sa u nás objavuje kultúra púchovská, ktorá vyrastá zo starého domáceho základu lužickej kultúry s laténskymi prvkami.
Mladšia keramika najdená na Hrádku v Sásovej a na Hrádku v Selciach pripomína prvky germánskej kultúry. V období markomanských vojen 166 až 180 n.l. sídlil na hornom povodí Hrona kmeň Kotínov. Sídliskom v dobe rímskej je Lieskovec s kokalitou Hrádok, kde sa našliel germánsky a rímsky črepový materiál. Dva km od obce Priechod smerom na Baláže sa našiel dvojdielny žarnov a bohatý črepový materiál z rimskej doby, aj s črepmi terry sigillaty. V Sásovej v jasyni Netopierska a Kaplnka sa naška keramika , ktorá nemá nič spoločné s púchovskov kultúrou, Keramika je vyrobená ručne / barbarmi/ ďalej sa našli kúsky hrncov zdobených pásmi a vlnovkami , čiže išlo o import. V tejto lokalite sa našla jednodielna spona z bieleho kovu, dvojdielna bronzová spona, jedna železná spona, zlomok bronzovej ihly, bronzové spínadlo, prsteň z bieleho kovu perly zo skla , jantáru, vyrezávaná kosť so zúbkovaným okrajom,železné kovanie vedierka, prsteň z bieleho kovu. Krásny kalich válcovitého tvar z Netopierskej jaskyne má rozšírenú nôžku, válcovité telo zdobené vlnovkami. S výhradou je zatrieďovaný do kvádskej oblasti.V jaskyni sa našli zvieracie a ludske kosti a na dne jednej barbarskej vázy sa našlo obilie. Tieto nálezy sú zatriedené do tretieho a druhej polovice
štvrtého storočia n.l. V lokalite Hrádok v Selciach sa okrem črepového materiálu našla jednodielna strieborná spona, pozlátená spona zo striebra, strelky zo železa listovitého tvaru s tuľajkou, praslen, perly atd. Nález sú zatriedené štvrtého až piateho storočia. Zo Sliača je nález imitácie rímskej sošky. Na pustom hrade sa našlel germánsky črepový materiál a terra sigilláta. Zo Zvolena z lokalit Krivá púť a Pod Drahy je známa silne vypálená keramika vytočená už na hrnčiarskom kruhu a prsteň s volutovým uzáverom pokladaný za germánsky /dnes je uložený v Kunsthistorickom múzeu vo viedni/. Známe sú nálezy rímskych mincii v Banskej Bystrici, Jasení, Predajnej /denár Konštatntína /,Radvaň /denár Nervu/. V Selciach na Hrádku sa našlo 42 denárov z rímskej doby z 2, storočia / najstarší je Trajanov /114-117 /a najmladší od Dia Juliána z r. 193/. V Slovenskej Lupči na dolnom dôre Lupčianskeho hradu sa našli mince z doby cisára Augusta. Vo Zvolene sa našiel denár rodu Memmia z r. 94 pred n.l. V roku 1929 sa v Hriňovej našlol 14 rímskych strieborných denárov na brehu Slatiny v malej hlinenej nádobe. Zachovalo sa ich 5 kusov / dva kusy od cisára Trajána /98-117/ dva kusy od Antonía Pia / 138-161/ a jeden od Hadriana /117-138/.
Z obdobia sťahovania národov nie sú zname archeologické pamiatky z okolia Španej Doliny. Odobie od roku 550 až 1200 n.l sa názýva dobou hradištnou. Prvé nálezy potvrdzujúce prítomnosť slovanského osídlenia sú zname zo Zvolena z lokality Krivá púť kde bolo objavené sídlisko z 8,až 9, storočia n.l. Na dvore bývalého gymnázia vo Zvolene sa našielo slovanské sidlisko s dvoma ohniskami,železná špic s tulajkou a kídelkami, keramický predmet so štyrmi ramenami. Keramický materiál bol vyrobený v rukách i na hrnčiarskom kruhu a môže byť zaradený do 10. storočia. V Z tohoto obdobia sa v Detve našiel meč krolínskeho typu a v lokalite Chrapková sa našli dve železné oradlá, oštep, sterly s tulajkou a krídlami, ťažký dvojsečný meč s vyvinutou priečkou a slovanská keramika. V Môťovej v lokalite Priekopa sa našiel materiál mladohradištného typu. Lokalita Sklený zámok v Sielnici podľa tvrdenia niektorých starších historikov môže byť slovanským hradiskom. Na návrši hradu v Slovenskej Lupči sa našla strela s tulajkou.
|
