///Prečo kostol na Španej Doline menil majiteľa
Prečo kostol na Španej Doline menil majiteľa 2017-06-21T15:53:53+00:00

Prečo kostol na Španej Doline menil majiteľa?

Na túto otázku môžeme odpovedať len tak, že sa pozrieme na históriu kresťanstva na území vtedajšieho Uhorska.

Za najstarší kostol na Španej Doline pokladáme dnes kaplnku Božieho hrobu. Podľa údajov Andreja Plšku pochádza z roku 1194. Bola prvým kanonickým miestom kresťanov obce. V r. 1254 bola prebudovaná románska kaplnka s apsidou na svahu nad obcou na kostol Premenenia Pána doplnená farskou budovou – baštou „U Šimkov“ – pochádza tiež z roku 1254 ). Taktiež sa udáva zatiaľ neoverený údaj, že – pod hlavným oltárom z 13. str. sa nachádza krypta, pochovaní sú tam vraj traja župani.

V 15 storočí prichádza vlna reformácie kresťanstva aj na Horné Uhorsko. Nemeckí osadníci začali k nám pozývať luteránskych kňazov a učiteľov. Nové myšlienky sa začali šíriť krajinou. V 70. rokoch 16. str. je už väčšina Slovenských fár evanjelických. Táto skutočnosť katolíkov natoľko znepokojila, že sa začali aktivizovať, podporovaní vládnucimi Habsburgovcami, silnými katolíkmi, ktorých snahu o absolutistickú moc v mnohonárodnostnej ríši mala podporiť aj násilná rekatolizácia.

Do tejto situácie v 1599 vpadli Turci na Slovensko, spustošili západnú a strednú časť Slovenska a odvliekli mnoho obyvateľov do zajatia.

Na príkaz kom. grófa banských miest na strednom Slovensku sa vystavali hradby okolo kostolov, ako obrana proti možnému vpádu Turkov.

Na Španej Doline vystavali hradby okolo kostola v rokoch 1530 – 35. Našťastie pre Španiu Dolinu Turci sem nedorazili, hoci obce a mestá v okolí napr. Poniky také šťastie nemali.

V roku 1563 sa kostol spomína ako miesto kde sa hlása nové slovo božie podľa Luthera. Prichádzajú aj prví odbornosť znalí baníci zverbovaní z Tirolska.

V tejto ťažkej situácii sa Uhorsko zmieta v protitureckých vojnách a tlačia ho cisárski aby opustili svoju vieru. Uhorskí magnáti sa stavajú na odpor, na čele odporcov stojí Štefan Bočkaj.

V 1606 sa nakoniec podpísal s cisárom Viedenský mier. Cisár uznal Uhrom ich staré práva a naďalej si mohli spomedzi radov svojich najbohatších šľachticov voliť svojho palatína. Stal sa ním Juraj Thurzo (luterán). V 1608-1609 síce vyšiel zákon o náboženskej slobode, no napriek tomu rekatolizácia pokračovala.

Špaňodolinský kostol ešte stále vzdoruje ako pevná bašta luteránstva. Údaj z roku 1596 udáva dokonca pôsobenie dvoch farárov, slovenského a nemeckého. V 1613 prišli už aj Jezuiti natrvalo na Slovensko.

V polovici 17. stor. sa stal Ostrihomským biskupom bývalý luterán Peter Pazmán, ktorý prestúpil na katolícku vieru a postupne sa mu podarilo získať do radov katolíkov aj mnoho ďalších popredných Uhorských aristokratov. Postupne viac a viac Uhorskej šľachty prechádzalo na katolícku vieru.
Podľa práva “koho je zem, toho vieru hlásaj” opúšťajú aj poddaní protestantské náboženstvo, luteránom sa odoberajú kostoly a dosadzujú sa katolícki kňazi.

Luteráni Uhorska sa znovu stavajú na obranu slobodného vierovyznania proti Viedni.
V roku 1618 sa na čelo odboja stavia Sedmohradské knieža Betlen. V roku 1619 obsadil Košice, bol vyhlásený za hlavu Uhorska a ochrancu nekatolíckeho náboženstva. V okt. toho istého roku mu v Bratislave odovzdali Uhorskú korunu, ale za Uhorského kráľa sa dal zvoliť až na sneme v Banskej Bystrici v roku 1620. Súhlas mu dali aj Turci, ktorých bol vazalom.
Po bitke na Bielej Hore( proti husitom) víťazní Habsburgovci začali tlačiť aj na Uhorsko. Vytlačili aj Betlena, podarilo sa mu vrátiť no nanešťastie v roku 1629 náhle zomrel.

Nové Sedmohradské knieža Juraj I Rákoci pokračuje v boji so striedavými úspechmi, až nakoniec v roku 1645 dôjde k podpísaniu mieru s Habsburgovcami v Linci.

Podmienky podpísaného mieru sú, že cisár sa postará o odovzdanie protestantských kostolov, ktoré katolíci zobrali.
No cisárska úrady sa s odovzdávaním veľmi neponáhľali.
V roku 1663 sa Turci znovu pohli smerom na Uhorsko. Vyčerpaný cisár podpísal s Turkmi Vašvársky mier v r. 1664. Uhri podmienky tohto mieru považovali za ponižujúce.

Znovu začali kuť sprisahanie proti cisárovi.
Schádzali sa na Ľupčianskom hrade – rodina Zrínskych Ostihomský arcibiskup Lipai, sudca Nádaši a iní.
Na čelo opozície sa postavil Vešeléni. Hľadali spojencov v zahraničí hlavne vo Francii. Francúzom sa prísť na obranu vzdialeného Uhorska veľmi nechcelo.
A tak sprisahanci nemali iné východisko len pozvať Turkov, proti ktorým desaťročia bojovali, ako spojencov proti cisárovi. Vešeléni umiera na Ľupčianskom hrade, sprisahanie je odhalené, viacerí boli popravení ostatní prísne potrestaní. Rekatolizácia nastupuje oveľa silnejšie.

Tentokrát katolíci odobrali protestantom takmer všetky kostoly. K silnému tlaku katolíkov sa pridali aj Jezuiti. Uhorskí predstavitelia štátu dali cisárovi Leopoldovi I najavo, že za takýchto podmienok nie sú ochotní spolupracovať.

Postavili znovu vojenskú opozíciu a na jej čelo sa postavil kežmarský šľachtic Imrich Tököly.
Tököly bol ale zároveň aj Turecký vazal. Turci ho formálne urobili vládcom Uhorska (začas ho aj väznili a nepekne sa k nemu správali).
Bol evanjelik, no už málo Maďarov bolo evanjelikov a tak ho prezývali “tót király” = slovenský kráľ aj keď on sám Slovákom nebol.
Pomaly postupoval smerom na Košice zatiaľ čo cisárski robili poriadky na strednom Slovensku.

3. septembra 1673 prišli zemania na Špaňodolinskú faru s listom – predvolaním pre ev. kazateľa – Adam Brestovinus – na 25. sept. toho roku do Bratislavy.
Pre chorobu nešiel.
9. okt. veliteľ cisárskych vojsk Matúš Kollaldo povolal starších haviarov z Š.D. do B.B. a kázal im priniesť kľúče od kostola a vyhnať kazateľa, diakonika i kantora. – haviari neuposlúchli.
13. okt. prišlo vojsko na Š.D. ale baníci im odopreli odovzdať kľúče. Strhol sa ozbrojený konflikt. (veľa ranených, jeden zabitý vojak). Vojsko začalo potom rabovať, prenasledovať baníkov a vylomili dvere do kostola. Baníci s rodinami utekali do hôr. Vzali so sebou aj kazateľa, ktorý sa neskôr z krajiny vysťahoval.)
Vojaci odovzdali kľúče jezuitským bratom ktorí bývali v dome Michaela Fuchera, banského pisára, v kostolnej štvrti.

V roku 1673 bolo postavené aj Drevené schodište – pôvodne len 143 schodov, z dubového dreva, dnes až 175. Vzniklo počas náboženských nepokojov medzi katolíkmi a evanjelikmi.

Ich počet bol manifestáciou o počte “nových” katolíckych rodín v obci, nakoľko každá katolícka rodina venovala kostolu jeden dubový schod.

V roku 1673 bolo postavené aj Drevené schodište – pôvodne len 143 schodov, z dubového dreva, dnes až 175. Vzniklo počas náboženských nepokojov medzi katolíkmi a evanjelikmi.

Ich počet bol manifestáciou o počte “nových” katolíckych rodín v obci, nakoľko každá katolícka rodina venovala kostolu jeden dubový schod.

V roku 1682 obsadil Tököly za podpory Turkov Košice. Dal sa Turkami korunovať za “kráľa stredného Uhorska”. Za Tureckú ochranu musel platiť 40 000 toliarov ročne. Osmanská ríša však stiahla svoje vojské z Perzskej hranice a vydali sa znovu na Videň. Chceli si zabezpečiť vládu nad celým Uhorskom. Spojili sa s Tatármi, pribrali aj Tökölyho, obľahli Viedeň, spustošili celé okolie mesta a západné Slovensko. Obrancovia Viedne však vydržali a na pomoc im prišiel poľský kráľ Ján Sobiesky. Porazili Turkov i Tökölyho. Tökölyho vojaci prebehli na cisársku stranu. Nahnevaní Turci Tökölyho v roku 1685 zajali a ustupovali na juhovýchod.

Cisárski znovu porazili Turkov pri Budíne a v zapätí v roku 1687 v decembri pri Jágri. Okamžite zasadal v Bratislave Uhorský snem a uznal Habsburgovcov
za dedičných kráľov Uhorska, odprisahali, že sa nebudú stavať panovníkovi viac na odpor. Nastala chvíľa pokoja.

Na Španej Doline v roku 1704 – vyhnali evanjelikov z kostola. Ti sa ubytovali a kázne slúžili v kaplnke v dome komorského perfekta Tobiáša Alojza Ruprechta v Banskej.Bystrici., kde sa predtým uchyľovali aj františkáni, keď boli vyháňaní.

V roku 1710 – jezuiti oficiálne prevzali celú duchovnú správu na Španej Doline a pustili sa do rekonštrukcie kostola. V roku 1723 bola pristavená veža kostola, zvony zo zvonice tzv. Filagórie boli zavesené do veže. Samotný kostol bol zväčšený o postranné chóry (pre veľkú návštevnosť).

Baroková prestavba: Vežové hodiny – neznámeho majstra, vyrobené v ručnej dielni vznikli roku 1726, riadny chod mali do roku 1929. (“Novátor” František Teplan ich odovzdal do zberu 1965. Ako kňaz mal rozhodovacie právo a nechal priebeh svojej hlúposti a narobil veľa nerozvážnych krokov: Dal odmontovať ručne tepané liatriky z 18. storočia a kazateľňu zo 17. storočia so štyrmi evanjelistami – Matúš, Marek, Lukáš, Ján. Svoje činy zdôvodňoval modernosťou, Terajšie hodiny nainštaloval kňaz Ondrej Plško)

Monštrancia – pozlátené striebro – je z roku 1727 vyrobená banskobystrickými zlatníkmi, hlavný oltár je z roku 1730.

Medzitým najbohatší magnát Uhorska František II Rákoci opäť vystúpil proti Viedni. Poddaných do boja získaval sľubmi, že im uľahčí ich poddanské povinnosti.

Cisár Ľudovít I umiera v roku 1705, nastupuje Jozef I, ale panoval len do roku 1711. Stihol však Rákociho poraziť v roku 1708 a zmocniť sa naspäť Slovenských banských miest.

Od roku 1711 do 1740 panoval v Rakúsko-Uhorsku Karol IV a po ňom jeho dcéra Mária Terézia.

Špaňodolinský kostol ostal už navždy katolícky.

Súsošie sv. Trojice nad vstupom do kostola je dar kráľa Karola VI obci za dar baníkov, ktorí mu priniesli delegáciou do Viedne obrovský podnos s výjavmi banských prác zo zlata, striebra a medi roku 1730.
V roku 1751 dostal kostol organ od majstra Martina Podkonického za 400 zlatých.

Mária Terézia dala zrušiť jezuitské rehole, a tak od roku 1775 sa o duchovnú správu stará svetská katolícka cirkev.

Spracovala
Mgr. Jana Scholtzová

Prehľad príspevkov Historické forum