Osídlenie okolia Španej Doliny

Na Španej Doline sa okrem nálezu keramických črepov z obdobia lengyelskej kultúry /v sekundárnej polohe/ a množstva kamenných malatov zatial nenašli žiadne archeologické nálezy, ktoré by potvrdili predhistorické osídlenie tejto lokality. Túto skutočnosť je možné vysvetliť tým , že počas stáročia trvajúcej banskej činnosti boli na Španej Doline premiestnené obrovské množstvá vyťaženej horniny, ktoré pod háldami pochovali stopy po dávnom osídlení.

 

Inou alternatívu by mohla byť skutočnosť, že ložiská rúd sa nachádzali v horskom, sezónne neprístupmom teréne , nevhodnom na trvalé osidlenie. Pre prvých prospektorov mohlo byť výhodnejšie usadiť sa v okolí rudných ložísk, vo vzdialenosti, ktorú je možné prekonať jednodňovým peším pochodom. V takto vymedzenom okolí sa nachádzajú všetky významé archeologicky doložené sídlištné objekty.

 

Po osíidlení nížín prenikali ľudia rôznych kultúr povodím riek a potokov do horských oblastí. Najstarším dôvodom procesu migrácie bol rast populácie v nížinách a potreba získať potravu a odev lovom. V druhej fáze tohoto procesu sa dôvodom stala potreba zabezpečiť materiál vhodný na výrobu kamennej industrie. V tretej fáze bolo potrebné získať zdroje suroviny na výrobu kovových nástrojov, zbraní a ozdôb.

 

O kontinuálnom a pomerne hustom osídlení okolia Španej Doliny svedčí nožsto sídlištných archeologických nálezov. Vzhľadom na drsné klimatické podmienky a pôdu nevhodnú na obrábanie je jediným dôvodom osídlenia, ryžovanie ,tažba a spracovanie povrchových ložísk kovou. Prvých prospektorov mohol povodím Hrona a Bystričky do údolia Špaňodolinského potoka k ložiskám medj rudy priviesť výskyt zlata, z primárneho ložiska v Harmanci.

 

Prvé stopy najstaršieho osidlenia našiel riaditeľ banskobystrického dievčenského gymnázia Chriastián Andrej Zipser v roku 1838 v jaskyni Horná Tufná pri Hornom Harmanci. V jaskyni vykopal 270 kostí pravekých zvierat. V tejto lokalite ďalej pracovali T. Kormos, ing.F.Schon a v r. 1931 Adalbert Liebus, dr. k. Absolon a A. Kráľ. Pod sintrovou vrstvou našli mnoho kostí jaskynného medveďa a ohnište. V ohništi okrem uhlíkov našli obhorené kosti, niektoré prevrtané. Nakoľko nebola najdená kamenná industria je presnejšide datovanie tejto lokality problematické. Lokalita sa považuje za sezonnu stanicu pravekých lovcov jaskynných medveďov / 8000 r .pred n.l/.

Na Veľokom Hrádku pri Horných Pršanoch Samuel Petrikovich pri výkopoch v roku 1901 až 1903 našiel silexy z kremeňa, dva fragmenty kladivka asi z obdobia paleolitu. Lokalita Kremenia jaskyňa na Horných Pršanoch bola v neolite pravdepodobne pravdepodobne zdrojom suroviny na výrobu kamennej industrie.

 

Medzi obcami Iliaš, Vlkanová a Dolná Mičiná v lokalite Hajny Diel sa našla kamenná industria v roku 1958.

 

V mladšej dobe kamennej eneolite osídlili oblasť Zvolena ludia používajúci kanelovú keramiku, ktorá sa našla v lokalite Borovej Hory, známe sú aj sídlištné črepy spod Pustého Hradu a z Lieskovca pri Zvolene v lokalite Hrádok. Zo sídliska na Borovej Hore pochádza nález plastiky barana na nízkych nohách s pekne modelovanou hlavou. V roku 1940 pri terénnych prácach na úseku trate B.Bystrica – Zvolen pod Borovou horou sa našla keramika s kamennou industriou. Jednalo sa o mysu o priemere 30 cm, v ktorej bola uložená iná nádobka a plochý 40 cm veľký kameň z červenkastej horniny, ktorý pravdepodobne slúžil ako podložka na drvenie obilia. V hĺbke od 170 do 220 cm bola nadjená urna zdobená kanelami s jedným malým uškom , črpák so zvyškom uška, 3 naberačky lievikovitého tvaru a3 kremenné nástroje.Z rokov 1723 a 1737sú z tejto lokality správy o náleze zlatých predmetov.

 

Kamennú industriu z obdobia eneolitu charakterizujú dokonale vyrobé, vyhladené, ale už aj prevŕtané kamenné nástroje. Nad Kremičkou v lokalite Líščie Diery pred portálom malej jaskyne našie J. Miklóši kamennú sekerku. Sekerka z Lieskovca je uložená v múzeu v Banskej Štiavnici.Na Španej Doline našli pri búraní starého domu veľký prevŕtaný sekeromlat. V roku 1933 bola v Tŕnií pri Zvolene nájdená kamenná sekera. Koncom eneolitu sa začali vyrábať nástroje z medi, tvarove veľmi podobné kamenným nástrojom. Z tohoto obdobia je nález medenej sekerky s krížovým ostrím z Banskej Bystrice, sekerky z Hronseku a dvojramenného medeného, prevŕtaného nástroja z Borovej Hory.

 

V staršej dobe bronzovej je už baníctvo na takej úrovni, že umožňuje export bronzu. Rozvíja sa spracovanie kovov, kováčstvo, kovotepectvpo a kovolejárstvo. Keramika z tohoto obdobia sa nazýva hatvanská, ktorá nepochybne súvisela s kermikov kanelovou a keramika maďarovského typu.

 

Z obdobia strednej doby bronzovej / pilinska kultúra/, teda okolo roku 1500 pred n.l. pochádza bronzová sekerka s lalokovitým mostíkom najdená na Čiernom Balogu, nález závesku z bieleho kovu a šípov s tulajkou z Pustého hradu vo Zvolene. Podobný materiál sa nachádza aj na lokalitách Krivá púť a na hradisku v Priekope vo Zvolene. Vo Zvolene, nad vtokom rieky Slatiny do Hrona, na príkrom svahu, pri vysokej skale ,na Pustom hrade boli nájedné bronzové predmety , tento depot pozostával z 82 ozdôb, zbraní a iných predmetov. Nachádzal sa v híbke 105 cm a obsahoval kotúč šalgotariánskeho typu, 13 kosákov s postrannou vypuklinou so stopami používania, kosák so špicou a späť zahnutým tylom, kosák s rukoväťou, dva dvojramenné mlaty, torzo sekerky s lalokovitým mostíkom, kladivko s tulajkou s vyhranenými bokmi, torzo štvorhrannej tyčky, dva polmesiačkovité závesky, pinzety s tordovaným držadlom, 36 myskovitých plechových puklíc / z toho 9 poškodených/, puklice o priemere 26mm, dve puklice s vybíjaným perlovcovým ornamentom, masívny gombík, veľký gombík, tri trubicovité prstence, valcovitú trubicu / náramok /, ihly a kusy zliatiny.

 

Obdobie osídlenia nášho územia ľudom s mohylovou kultúrov v mladšej dobe bronzovej trvalo od 13. storočia pred naším lepočtom do prelomu nášho letopočtu. Ľud lužických popolnicových polí osídluje aj vyššie polohy. Sidliská sa našli v Detve, Horných Pršanoch, Moštenici, Sásovej a na Pustom hrade vo Zvolene. Tam na terase medzi riekami Hron a Slatina v lokalite Balkán sa v roku 1954 odkrylo na ploche 657 m2 143 žiarových hrobov. Hroby sa nachádzali v hĺbke 15 až 85 cm pod terajším povrchom. zchránilo sa cca 50 percent keramiky. Hroby okrem urny obsahovali jednu až dve keramické nádobky výnimočne aj 5-6 kusov. Bronzový inventár je chudobný, našli sa 3 bronzové ihlice. S týmto veľkým pohrebiskom je analogicky totožné aj pohrebisko pod Borovou horou. V roku 1935 bolo najdené ďalšie sídlisko z tohoto obdobia pri Zvolenskej Slatine na úpätí vrchu Krvavník. Na sídlisku v Dolných Pršanoch vykopali v roku 1871 6 popolníc. Ďalšou lokalitou je Hrádok v Sásovej . Arnold Ipolyi spomína nález bronzových predmentov v Sielnici na Sklenom zámku. V roku 1932 našli v Sielnici v hĺbke 4 m urnu s nedopálenými kosťami. Medzi roky 700 až 400 pred naším letopočtom je datovaný bronzový meč najdený r. 1823 v Banskej Bystrici. V Balážoch sa v roku 1910 našlo niekoľko bronzových mečov. Z Brezna je známy nález plochej bronzovej sekerky s tulajkou, 14 kusov náramkov s odseknutými koncami, zdobených rytým ornementom a dvoch kusov bronzových šálok zdobených vybíjanou jamkovitou výzdobou. V Budči na Hrádku sa našiel bronzový čakan. V Detve sa v r. 1929 našlo osem bronzových sekeriek, nožík a ručný kamený mlyn. Na Kalamárke v lokalite Hradisko sa našli bronzové meče, naušnice, keramika žarnovy prasleny.Z Hronskej Breznice je nález oštepu listovitého tvaru. V r. 1898 sa v Ľubietovej našiel bronzový poklad, ktorý pozostával z dvoch ihiel, sekerky, náramku a 12 dvojramenných mlatov. V Podkoniciach spod tzv Drndáča pri potoku Lupča sa našli bronzové meče liptovského typu.

 

Laténsku kultúru na našom území môžeme sledovať od roku 300 pred n.l. Kelti prenikli nielen do úrodných nížin, ale v rámci svojej prospektorskej činnosti sa dostali aj do vyššie položených oblastí rudných ložísk. Z Detvy z lokality Kalamárka sú známe laténske črepy, našiel sa železný meč s pošvou, opasok k meču, kopije,kamenné žarnovy. V tejto dobe bol osídlený aj Veľký hrádok pri Horných Pršanoch na ktorom Dr J. Petrikovich našiel železné nastroje, kusy železa a črepový materiál. V roku 1956 sa v tejto lokalite našiel železný nožík dlhý 13 cm a železné kovanie. Od prvého storočia pred n.l. až do druhého storočia nášho letopočtu, na konci latenskej doby, bol osídlený Hrádok v Selciach o čom svedči črepový materiál stradonického typu. materiál siaha už do ranného obdobia rímskeho. Latensky sídlištný materiál bol najdený aj vo Zvolene.V Pohorelej sa našla keltská minca veľkobystereckého typu. V Radvani sa našli keltské mince v základoch kostola. V období zanikajúcej latenskej kultúry sa u nás objavuje kultúra púchovská, ktorá vyrastá zo starého domáceho základu lužickej kultúry s laténskymi prvkami.

 

Mladšia keramika najdená na Hrádku v Sásovej a na Hrádku v Selciach pripomína prvky germánskej kultúry. V období markomanských vojen 166 až 180 n.l. sídlil na hornom povodí Hrona kmeň Kotínov. Sídliskom v dobe rímskej je Lieskovec s kokalitou Hrádok, kde sa našliel germánsky a rímsky črepový materiál. Dva km od obce Priechod smerom na Baláže sa našiel dvojdielny žarnov a bohatý črepový materiál z rimskej doby, aj s črepmi terry sigillaty. V Sásovej v jasyni Netopierska a Kaplnka sa naška keramika , ktorá nemá nič spoločné s púchovskov kultúrou, Keramika je vyrobená ručne / barbarmi/ ďalej sa našli kúsky hrncov zdobených pásmi a vlnovkami , čiže išlo o import. V tejto lokalite sa našla jednodielna spona z bieleho kovu, dvojdielna bronzová spona, jedna železná spona, zlomok bronzovej ihly, bronzové spínadlo, prsteň z bieleho kovu perly zo skla , jantáru, vyrezávaná kosť so zúbkovaným okrajom,železné kovanie vedierka, prsteň z bieleho kovu. Krásny kalich válcovitého tvar z Netopierskej jaskyne má rozšírenú nôžku, válcovité telo zdobené vlnovkami. S výhradou je zatrieďovaný do kvádskej oblasti.V jaskyni sa našli zvieracie a ludske kosti a na dne jednej barbarskej vázy sa našlo obilie. Tieto nálezy sú zatriedené do tretieho a druhej polovice

štvrtého storočia n.l. V lokalite Hrádok v Selciach sa okrem črepového materiálu našla jednodielna strieborná spona, pozlátená spona zo striebra, strelky zo železa listovitého tvaru s tuľajkou, praslen, perly atd. Nález sú zatriedené štvrtého až piateho storočia. Zo Sliača je nález imitácie rímskej sošky. Na pustom hrade sa našlel germánsky črepový materiál a terra sigilláta. Zo Zvolena z lokalit Krivá púť a Pod Drahy je známa silne vypálená keramika vytočená už na hrnčiarskom kruhu a prsteň s volutovým uzáverom pokladaný za germánsky /dnes je uložený v Kunsthistorickom múzeu vo viedni/. Známe sú nálezy rímskych mincii v Banskej Bystrici, Jasení, Predajnej /denár Konštatntína /,Radvaň /denár Nervu/. V Selciach na Hrádku sa našlo 42 denárov z rímskej doby z 2, storočia / najstarší je Trajanov /114-117 /a najmladší od Dia Juliána z r. 193/. V Slovenskej Lupči na dolnom dôre Lupčianskeho hradu sa našli mince z doby cisára Augusta. Vo Zvolene sa našiel denár rodu Memmia z r. 94 pred n.l. V roku 1929 sa v Hriňovej našlol 14 rímskych strieborných denárov na brehu Slatiny v malej hlinenej nádobe. Zachovalo sa ich 5 kusov / dva kusy od cisára Trajána /98-117/ dva kusy od Antonía Pia / 138-161/ a jeden od Hadriana /117-138/.

 

Z obdobia sťahovania národov nie sú zname archeologické pamiatky z okolia Španej Doliny. Odobie od roku 550 až 1200 n.l sa názýva dobou hradištnou. Prvé nálezy potvrdzujúce prítomnosť slovanského osídlenia sú zname zo Zvolena z lokality Krivá púť kde bolo objavené sídlisko z 8,až 9, storočia n.l. Na dvore bývalého gymnázia vo Zvolene sa našielo slovanské sidlisko s dvoma ohniskami,železná špic s tulajkou a kídelkami, keramický predmet so štyrmi ramenami. Keramický materiál bol vyrobený v rukách i na hrnčiarskom kruhu a môže byť zaradený do 10. storočia. V Z tohoto obdobia sa v Detve našiel meč krolínskeho typu a v lokalite Chrapková sa našli dve železné oradlá, oštep, sterly s tulajkou a krídlami, ťažký dvojsečný meč s vyvinutou priečkou a slovanská keramika. V Môťovej v lokalite Priekopa sa našiel materiál mladohradištného typu. Lokalita Sklený zámok v Sielnici podľa tvrdenia niektorých starších historikov môže byť slovanským hradiskom. Na návrši hradu v Slovenskej Lupči sa našla strela s tulajkou.