Obecný úrad
Špania Dolina 132
974 01 Špania Dolina
Banícke bratstvo – Banícka bratská pokladnica
V stredoveku vznikali rôzne náboženské spolky / Fraternitas, Bruderschaft /,ktoré sa sa starali o účasť členov na rôznych cirkevných pobožnostiach,udržovaní kostolov a oltárov, okrem toho vykonávali aj charitatívnu činnosť. V stredovekých banských mestách sú na Slovensku od r. 1402 známe tzv. Bratstvá Božieho tela / Fraternitas Corporis Christi/, zakladané medzi baníkmi. V listine z r. 1463 v Banskej Bystrici sa uvádza , že tam oddávna existuje Bratstvo božieho tela. Bratstvá existovali aj v Banskej Štiavnici a Kremnici. Do pokladníc náboženských bratstiev skladali baníci dobrovoľne peňažné príspevky.
Náboženské spolky baníkov, ktoré sa venovali charitatívnej činnosti sa postupne menili na bratské pokladnice, ktoré podporovali chorých baníkov, invalidov, vdovy po baníkoch a siroty. V roku 1519 vedenie Baníckeho Bratstva Božieho tela v Banskej Bystrici obmedzilo jeho náboženský charakter na minimum a za prvoradú úlohu mu určilo podpornú činnosť, zriadilo Bratskú pokladnicu.
Bratské pokladnice zakladali baníci a zamestnanci v banských podnikoch a v súkromných ťažiarstvach. Z prvého obdobia fungovania bratských pokladníc sa zachovalo minimum dokumentov.Od roku 1722 sa zachovali účtovné knihy, ktoré dokumentujú pomerne ucelenú funkčnú štruktúru Bratskej pokladnice. Baníci a zamestnanci baní sa rozhodli venovať z týždennej mzdy / z jednej zlatky 3 groše/ na sociálnu podporu spolupracovníkom, ktorí si neboli schopný zaistiť živobytie. Za hospodárenie s peniazmi bola zodpovedná správa bratskej pokladnice /die Bruderlanden- Verwaltuhg /do ktorej okrem troch- štyroch zástupcov banských úradníkov volili so súhlasom banského majstra aj troch- štyroch zástupcov z radov baníkov. Okrem toho mohli menovať jedného pisára, ktorý viedol účtovnú agendu bratskej pokladnice.. Voľbu tejto kolegiálnej bratskej správy každý rok schvaľovala mestská rada a banský majster.
Pokladnica, v ktorej sa uschovávali príspevky bola uložená v byte banského majstra. Pokladnica s peniazmi bola uzamknutá na dva zámky a každá stránka správy mala zvláštny kľúč. Každý výdaj či príspevok sa zapisoval do účtovnej knihy. Hoci pokladnica bola v byte banského majstra, za hospodárenie boli zodpovední bratskí majstri. Každý novoprijatý člen musel do pokladnice zaplatiť 1/4 týždennej mzdy. Ak bratská pokladnica po uspokojení požiadaviek členov mala nejaký prebytok mohla to so súhlasom banského majstra a správy bratskej pokladnice venovať na dobročinné ciele, napr. na údržbu škôl. Aj po roku1772 zostal v platnosti starý zvyk, podľa ktorého sa dával banskému majstrovi za opatrovanie pokladnice, zástavy a insígnií peňažný poplatok.
Ročné vyúčtovanie bratskej pokladnice sa robilo v prvú nedeľu po Hromniciach / 2. februára/. Každý člen zamestnaný v ktoromkoľvek banskom podniku bol povinný zachovávať stanovy bratskej pokladnice. V každom podniku si mohli členovia zvoliť tzv. Kramrichtera, ktorého potom zvolil banský súd. Kramrichter zapisoval každý dar, alebo prijatú pokutu do účtovnej knihy a vyúčtovanie predkladal banskému majstrovi. Z pokladnice sa povoľovalo dávať určitý obnos na podporu školy, do ktorej chodili deti baníkov. /16/
Špaňodolinská bratská pokladnica sa v roku 1785 ocitla v nepriaznivej situácii. Temer pravidelné, mesačné výdavky bratskej pokladnice presahovali príjmy o 3 až 5 zlatých. Podľa banského správcu Schlugu a protokolistu Freienfelda mali tento stav na svedomí viaceré okolnosti:
- ubudlo jej nájomné za obchod so soľou a cvernami,
- zmenšili sa príspevky od robotníkov,
- pribudli jej výdavky na dvoch učiteľov / 174 zlatých ročne /,
- zvýšili sa náklady na podpory v chorobe.
Z bratskej pokladnice išli pravidelne značné príspevky aj farárovi / na voskové sviece, olej do lampy s večným svetlom /3 zlaté mesačne/, na banské omše 30 grajciarov týždenne, na sviatok sv. Klimenta a krála Františka bola bratská pokladnica povinná zaobstarať 8 funtov bielych voskových sviec v celkovej sume 8 zlatých. Kostolnému muzikantovi Jánovi Zvolenskému vyplácala mesačne 1 zlatku a koncom roka ešte 3 zlaté . Banský pisár dostával 10 zlatých ročne. Pre dvoch cechových majstrov bolo určené 43 zlatých 20 grajciarov.
Bratská pokladnica vyplatila v roku 1785 provízie 170 mužom a ženám po 3 grajciare týždenne a 63 deťom po 1 grajciari teda 458 zlatých 24 grajciarov za rok.
Banský chirurg Vavrineci Failfhauer býval v dome, ktorý vlastnila bratská pokladnica. Ročne mu platila 150 zlatých na lieky pre 800 zamestnancov banskej komory.
V roku 1854 došlo v dôsledku nového Všeobecného banského zákona ku zmene stanov bratských pokladníc.Tým dostali bratské pokladnice právny podklad, jednotu stanov a správy bratských pokladníc. Každý baník pri prijatí do práce bol povinný stať sa členom bratskej pokladnice a platiť vymerané príspevky.
Stanovy obsahovali:
- spôsob vedenia matrík členov bratskej pokladnice
- výšku príspevkov a spôsob ich odovzdávania
- smernice pre určovanie výšky podpôr
- podmienky nadobudnutia práva na podporu a strata tohoto práva
- spravovanie majetku bratskej pokladnice, vedenie a kontrola účtov
- podiel baníkov na správe majetku a účtovaní bratských peňazí
- aký je vzájomný pomer viacerých spojených bratských pokladníc
- ako sa má naložiť s majetkom bratskej pokladnice po zániku banského podniku.
Štátny dozor nad bratskými pokladnicami patril banským kapitánom. Banský kapitanát viedol evidenciu o bratských pokladniciach svojho obvodu. Bratské pokladnice mu podávali hlásenia o personálnych zmenách.
Ak banský závod zanikol majetok bratskej pokladnice jeho zamestnancov pripadol ostatným členom bratskej pokladnice v obvode banského kapitanátu.
V roku 1882 vstúpili do platnosti nové stanovy, ktorými sa riadili všetky bratské pokladnice v celom Uhorsku. Podľa týchto stanov tvorili všetky bratské pokladnice jednu spoločnú bratskú pokladnicu, ale pri tom bola každá bratská pokladnica spravovaná samostatne. Toto opatrenie poskytovalo výhodu pre baníkov ktorí, prestúpili z jedného podniku do druhého a pri tom nestratili nároky nadobudnuté členstvom v bratskej pokladnici v predošlom podniku.
Do kompetencie výkonného výboru bratskej pokladnice patrilo predovšetkým bezpečné umiestnenie a opatrovanie majetku bratskej pokladnice.
V roku 1923 vyšiel zákon č. 242/1923 Zb. Podľa tohoto zákona sa mali všetky bratské pokladnice na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zlúčiť do jednej spoločnej revírnej bratskej pokladnice pre Slovensko a Podkarpatskú Rus so sídlom v Bratislave. Revírna bratská pokladnica bola zrušená dňa 31.decembra 1940 nariadením vlády zo dňa 8.11.1940 s pomocou zákona č. 300 Zb. Poistenie jej bývalých členov prevzala Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave.
Obec
Sviatok
Meniny má Valér, Apolón, Erich, Verner, Ilma
Zajtra má meniny Jela, Krescenc, Krescencia
Kalendár
| Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 1 | 2 | 3 |
4
1
|
5 |
Aktuálne počasie
dnes, štvrtok 18. 4. 2024
12 °C
2 °C
piatok
19. 4.
10/0 °C
sobota
20. 4.
9/3 °C
nedeľa
21. 4.
9/2 °C
