|
| |
|
|
| |
Stred obce sa nachádza v 728 m.n.m (výškové rozdiely územia obce 722-1100 m.n.m.), v chotári, Špania Dolina v Starohorskej skupine Nízkych Tatier v doline Banského potoka. (Starohorské vrchy, geograficky začleňujeme do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát.)
Od mesta Banská Bystrica oddeľuje Španiu Dolinu zďaleka viditeľný masív Panského dielu. Súčasťou obce je už zaniknutá osada Piesky a časť Šachtičky.
V úzkom pásme asi 4 km dlhom, od Španej Doliny cez Piesky, Richtárová až po Staré Hory je koncentrovaná prevažná väčšina rudných žíl. ( V špaňodolinskom banskom revíre sa nachádzali štyri žily: Špaňodolinská hlavná žila, v podloží sa nachádzala Horná žila Kukel, v nadloží nadložná žila štôlne Pfeiffer.)
Ťažili sa dva druhy medenej rudy. Čierna ruda, ktorá obsahovala striebro a ktorej jeden cent obsahoval 16 - 18 funtov medi a 1 ½, aj 2 a 2 ½ 2 lótov striebra, a žltá ruda, ktorá obsahovala len 8, 9 alebo 10 funtov medi v cente rudy. |
|
|
| |
Na relatívne malom území asi 1 x 1 km v dôsledku hlbinnej ťažby medených rúd (tetraedritovej, chalkopyritovej a sideritovej rudy) sa vytvorili v Španej Doline rozsahom najväčšie odvaly v celej banskej oblasti. tvoria dominantu obce a sú predmetom ochrany Odvaly šachty Maximilián svojou kubatúrou 405 510 m3 sú absolútne najväčším v celej banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory. Vznikli postupne v priebehu niekoľkých storočí hlbinným dolovaním na historickom špaňodolinskom ložisku. Na svahoch, ktoré majú sklon 15-20 stupňov, v južnej časti až 30 stupňov, sa ťažko uchytáva vegetácia. Celkový pozdĺžny profil odvalov (šírka) je 533 m, dĺžka odvalov po svahu kolíše od 45 do 170 m, v priemere 128 m. Hrúbka odvalového materiálu kolíše od 5-18 m (priemer 13.1 m).
Z petrografickej stránky sú založené z werfénskych pieskovcov, verukaná a hornín kryštalinika. Značná časť domov na Španej Doline bola vybudovaná z tohto odvalového materiálu. Majú pomerne priaznivý obsah Cu - 0.2 percent.
Odvaly šachty Ferdinand . Zasýpanie doliny Banského potoka odvalmi Ferdinandovej šachty vytváralo priaznivé podmienky pre rozšírenie sídelnej základne v tomto členitom a značne zúženom priestore. Dnes sú takmer celé odvaly zastavané. Spolu s materiálom z prekopu sa odhaduje na viac ako 250 000 m3 .
Odvaly šachty Ľudovika sa skladajú z troch samostatných odvalov v celkovej kubatúre
70 000 m 3 .
Okrem iných rozsahom malé odvaly štôlne Mann-Feitlová a dnes už pod starým odkaliskom pochované odvaly štôlne Karol.
|
|
|
|
| |
Špaňodolinský banský vodovod , ktorý privádzal vodu po špeciálne vybudovanej 36 km dlhej trase až spod Prašivej v Nízkych Tatrách.
Je najstarší (16. storočie) a na Slovensku ako banský vodovod najdlhší. Špaňodolinský vodovod privádzal vodu pre banské diela na Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej a Starých Horách z povodia Váhu (jeho prítokov) do povodia Hrona. Trasa viedla po vrstevnici s miernym spádom spod Prašivej cez Kozí chrbát, Donovaly (Bully), Bukovec, pod Jelenskú skalu, k dolnému Šturcu a odtiaľ na Španiu Dolinu.
Orientačne sa odhaduje, že vodovod na distribučné miesto v sedle Dolný Šturec prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu.
V súčasnosti z vodovodu zostala len viac či menej výrazná trasa, s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, ako sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré úseky trasy sa využívajú pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku. Súbežne s trasou vedie náučný chodník z Banskej Bystrice na Donovaly.
|
|
|
|
| |
Lesy:
pôvodne bukové vegetačné pásmo lesa.
Bukové porasty, boli v období rozvoja banskej ťažby a spracovania medených a strieborných rúd na mnohých miestach vyrúbané, pretože buk bol najvhodnejším na výrobu dreveného uhlia. Na mnohých miestach boli bukové porasty nahradené borovicami, neskoršie smrekovými porastami. Zásluhou umelého zalesňovania v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa bukové porasty opäť obnovili.
|
|
|
| |
 |
| |
K najvýznamnejším zmenám v prírodnom prostredí banskej oblasti Špania Dolina-Staré Hory dochádza v prvej polovici 16. storočia. Rozsah zabranej lesnej pôdy pre banské účely sa v celej oblasti približuje na 100 ha.
Prudký rozvoj baníctva a s ním spojené hutníctva sa odrazil v celkovej devastácii okolitých lesov (neúmerne vysokou ťažbou prevažne holorubným spôsobom).
(Podľa archívnych záznamov sa ročne na výdrevu všetkých baní spracovalo približne 40 000 kmeňov, pretože asi 4/5 banských diel bolo treba „dreviť“. Ďalším konzumentom drevenej hmoty bola starohorská huta, ktorá bola zariadená výlučne na kúrenie dreveným uhlím.)
Vo vrcholových partiách banskej oblasti značné škody spôsobili valasi.
V období valašskej kolonizácie (v 15.-17. storočí) nastal zvýšený nápor na les. Kočujúci valasi (pastiersky ľud valašský, rusínsko-ukrajinský, poľský atď.) tiahol Karpatmi na západ a trvale osídlil svojimi stádami horské oblasti. Toto malo z hospodárskeho podnikania človeka najzhubnejšie následky na lesy. Pásli v lesoch celej banskej oblasti a spôsobili veľké škody. Na veľkých plochách odstránili lesnú pokrývku a zmenili ju na pasienky a horské lúky.
Právnym výrazom nevyhnutných opatrení proti takémuto zaobchádzaniu bolo vydanie Banskobystrického lesného poriadku kráľa Maximiliána II. vydaný dňa 15. mája 1565 v Banskej Bystrici a lesný poriadok Márie Terézie z 22. decembra 1769. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky. Najmä po nariadení Márie Terézie sa začali vo väčšej miere uplatňovať zásady moderného hospodárstva. Väčšia pozornosť sa venovala spustnutým pôdam.
Je paradoxné, že baníctvo, ktoré významným spôsobom lesy devastovalo, na druhej strane bolo práve činiteľom, ktorý vyvolal legislatívne opatrenia na ochranu lesa, jeho zveľaďovanie a pestovanie. Vplyvom baníctva, ktoré malo stále väčšie nároky na drevenú hmotu, došlo v tomto regióne k výraznej zmene drevinnej skladby. Vo výsadbe lesa sa výraznejšie začína presadzovať rýchlejšie rastúci smrek.
Na prelome 18. a 19. storočia predkladá plán na zveľadenie devastovaných lesov v okolí Starých Hôr Jozef Dekret Matejove. Pod jeho vedením sa roku 1811 začalo intenzívne umelé zalesňovanie Starých Hôr, Dolného Jelenca a Tureckej.
Jozef Dekret Matejovie (rodák z Dobroče na Čiernom Balogu), ako komorský lesmajster banskobystrického dištriktu. V priebehu rokov 1816 – 1830 bolo jeho zásluhou zalesnených v revíri Špania Dolina v lesných čiastkach Na Lazarete – Suchý vrch, na Jame, Pod dlhým dielom, Červený Krámec, Krásna Hôrka, Končitý vrch, Suchý vrch a Malá Lesná spolu približne 24 ha spustnutých plôch. Vysadené resp. vysiate boli dreviny smrek (svrčina), smrekovec (červený smrek) a jedla (haštra). Stromy v lokalite na Jame a Krásna Hôrka boli však vyrúbané v 50 – ich rokoch, keď sa budoval závod rudných baní.
V okolí obce Špania Dolina sú najstaršie súvislé porasty lesných drevín s vekom 140 až 160 rokov v lokalitách Baranovo, Pancierovo, Dubiny a nad šachtou Mária. V lokalite Baranovo a Pancierovo sa jedná o zmes buka lesného (Fagus silvestris), jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior) a javora horského (Acer pseudoplatanus). V lokalite nad šachtou Mária pristupuje k uvedenej zmesi jedľa biela (Abies alba). V tejto lokalite sa ojedinele vyskytuje aj tis (Taxus baccata). Lesy v uvedených lokalitách sú však len fragmenty lesov, ktoré sa svojím druhovým zložením a štruktúrou blížia k prírodným lesom.
V k. ú. Špania Dolina sa nachádzajú chránené stromy tzv. Baranovské duby (evidenčné číslo štátneho zoznamu: S 372). Predmetné chránené stromy v počte 27 ks sa nachádzajú v lokalite Dubiny v jednotke priestorového rozdelenia lesa č. 55. V danom prípade sa jedná o dreviny dub zimný (Quercus petraea) a dub cerový (Quercus cerris). Ich vek je 150 rokov. Strom č. 3 má v obvode 325 cm a je vysoký 25 m.
Stromy s veľkými dimenziami - lipy - sú aj na miestnom cintoríne. A za povšimnutie stojí z dôvodu svojej majestátnosti stromoradie okolo parčíka na „pľaci“.
Do katastrálneho územia obce Špania Dolina zasahuje aj navrhované územie európskeho významu Baranovo (v národnom zozname území európskeho významu má označenie SKUEV0299). Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa, Kyslomilné bukové lesy, Nížinné a podhorské kosné lúky, Lipovo – javorové sutinové lesy, Vápnomilné bukové lesy, Bukové a jedľové kvetnaté lesy, Nesprístupnené jaskynné útvary, Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Suchomilné travinnobylinné a krovinaté porasty na vápnitom podloží.
|
|
 |
|
|
Veľmi bohatá je flóra a fauna subalpinského charakteru:
Flóra:
Najprv sa ukazuje snežienka, kašky, šafran jarný (Crocus vernus), lykovec, neskôr stá iných kvetín, ako cyklamen, ohnivá ľalia (ľudom tulipánom zvaná), asi desať druhov orchideí, slovom; zastúpené sú tu všetky druhý flóry Nízkych Tatier vyjmúc plesnivec.
V kráse kvitnutia sa lúkam vyrovnajú len kvitnúce slivky bystrické a duranzie. Veľmi si ich pochvaľujú aj páleníci z blízkeho aj širšieho okolia. Kvas zo špaňodolinských slivák nikdy nesklamal...
Veľmi zaujímavé sú aj medy z oblasti Španej Doliny. Často krát sa tu prvý med vytáča vtedy, keď na juhu je už bezznáškové obdobie. Kvalita medu priamo súvisí s vegetačným krytom. Med sa vytáča malinový, lipový a medovicový, keď meduje hora a hlavne jedla. Tento med je až zelenočierny, veľmi kvalitný. Jedla však nemeduje každý rok.
Poľnohospodárska pôda je v k. ú. Špania Dolina menej zastúpená. Súvisí to z prírodnými podmienkami (väčšia nadmorská výška, kratšie vegetačné obdobie, skoré resp. neskoré mrazy) aj z profesným zameraním pôvodného obyvateľstva. Bývalé pastvy pomaly zarastajú. Veď v oblasti Katrenky sa prestalo pásť v polovici 70 – ich rokov. A na salašoch na Zadkách a na Zadnej Vápenej boli ovce naposledy v roku 2003. Lúky v zastavanom území obce kosia len zúfalci s tým, že veľakrát musia trávu resp. seno spáliť pre nedostatok odbytu. Posledné kravy popredali koncom 60 – ich rokov. Keby však svoje lúky nekosili zarástli by im náletovými drevinami, hlavne jaseňom.
|
|
|
Fauna:
Chrobáky:
bystruška potočná (Carabus variolosus), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač alpský (Rosalia alpina), modráčik bahniskový (Maculinea nasithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctata), kunka žltobruchá (Bombina variegata), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).
Cicavce:
vlk dravý (Canis lupus), líška (Vulpes vulpes), kuny (Martes sp.), lasica (Mustela nivalis), jazvec (Meles meles), srnec (Capreolus capreolus), jeleň (Cervus elaphus), sviňa divá
(Sus scrofa), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx).
Pri zotmení zo skalných štrbín vylieta: netopier veľkouchý (Myosotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myosotis myosotis)
Vtáctvo:
bocian čierny (Cicconia nigra) bol pozorovaný v doline Banského potoka. V zime pri krmítkach môžeme uvidieť: sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus), sýkorka hôrna (Parus palustris), brhlík lesný (Sitta europaea), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), drozd čierny (Apus apus), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula). Bežne sa vyskytuje orešnica perlavá (nucifraga caryocatactes) čo môžu dosvedčiť majitelia orecha vlašského. Nad odkaliskom často vidieť a počuť havrana obyčajného (Corvus frugilegus). V lete môžeme počuť alebo vidieť: kukučka obyčajná (Cuculus canorus), žltochvost záhradný (Phoenicurus phoenicurus), straka obyčajná (Pica pica), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), ďateľ veľký (Dendrocopos major). V noci bola pozorovaná sova dlhochvostá. Na jeseň tiahnu ponad „Baňu“ sluky a na jar chochláče severské. Obojživelníky:
skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo), vretenica obyčajná (Vipera berus), užovka, mlok. |
 |
|
|
|
|
|
