historia_obceŠpania Dolina leží 11 km severne od Banskej Bystrice, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 728 m. Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku 1006. Tento údaj sa nedá historicky overiť, je však nepochybné, že ruda sa tu dobývala dávno predtým. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok banská mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Majitelia baní tzv. waldbürgeri mali svoje bohaté domy postavené na banskobystrickom námestí. Patrili medzi nich rody ako napr. Karoli , Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy – boli deklarované výnosom Bélu IV už v r. 1242. Udelené výsady im priniesli aj oslobodenie od všetkých daní a jedinou povinnosťou bola kráľovská urbura t.j. 1/10 vyťaženého zlata 1/8 vyťaženého striebra alebo iných kovov. Ťažiarstvo sa úspešne rozvíjalo no vyžadovalo si stále vyššie a vyššie náklady. Na prelome osemdesiatych rokov 15. stor. ťažiari udržovali bane už len z pôžičiek od Jána Thurzu. V rokoch 1494 – 1496 zakúpil alebo ako náhradu dlhov prebral Ján Thurzo, s podporou hornonemeckého kapitálu rodiny Fuggerovcov, všetky bane súkromných ťažiarov na Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline.

Thurzovsko-Fuggerovský ťažiarsky podnik (1493 – 1546). Ján Thurzo začal na Španej Doline už v r. 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú, neskoršie tiež nazývanú dolnú alebo Ferdinandovu šachtu. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír a ťažila sa takmer všetka ruda až do poslednej štvrtiny 16. stor. Thurzo odkúpil v Bystrici na námestí dva domy od Jana Langa, postavil novú renesančnú budovu a prenajal komorský dom. Vlastníctvo domov týmto spoločnosti zaručovalo neobmedzené možnosti v obchodovaní s vínom, pivom a v zásobovaní baníkov všetkým potrebným. Spoločnosť postavila aj huty a hámre a dopravovala rudu na vzdialené trhy. Prosperita dala priestor aj na vznik Bratskej pokladnice na pomoc baníkom v chorobách a v starobe. Thurzovsko-Fuggerovské podnikanie vyvolávalo hneď od začiatku silnú opozíciu hlavne od Stredosolovenských banských miest, ktoré sa sťažovali panovníkovi na stratu ziskov. V roku 1525 si nespokojná šľachta vynútila na sneme zrušenie spoločnosti. Uhorský kráľ ju opätovne vrátil do prenájmu Fuggerovcom, ktorí ju samostatne spravovali až do roku 1546. Potom správu baní prevzal erár a novozaložená Banská komora.

Po prvých ťažkostiach sa začali hĺbiť na Španej Doline nové štôlne a šachty. Šachta Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika 440m. Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. Približne 36 km dlhá trasa zberných, náhonových a spojovacích jarkov privádzala vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách k šachtám v Španej Doline. Vodovod sa začal budovať v 15. stor. a bol funkčný do začiatku 20. stor.

Ťažbu medi ovplyvňovali samozrejme aj mnohé historické udalosti, väčšinou negatívne; banícke povstania, Bočkajovo i Rákociho povstanie, kedy sa na čas úplne prestalo pracovať. Ťažba sa nakoniec vždy obnovila i keď so sťaženými podmienkami. To čo sa urobilo za 3 storočia, do roku 1900, je len omrvinkou proti tisícom vyrúbaných chodieb do konca 16. soročia. Počas pôsobenia Fuggerovcov sa vyberala len bohatá ruda a úpravárenské rudy boli ponechané v podsádzke. Na týchto podsádzkach sa živilo baníctvo v Španej Doline za tri storočia.

Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa za meď. Vyrábali ich banskobystrickí zlatníci. ktorí priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí a po 8 až 14 dňoch sa vyberali už medené plechy, ktoré sa ďalej upravovali. Potom sa plech dostal späť do zlatníckych dielní kde slávne poháre uzreli svetlo sveta. Každý pohár bol vybavený riekankou napríklad: Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje.

Zástavba obce sa postupne menila. Malé roztrúsené domčeky baníkov v strmých svahoch údolia dopĺňali nielen technické budovy okolo šácht ale pribúdali ďalšie stupy, sklady rudy, skúšobňa, erárna budova Lavandoria, budova banskej správy priamo na námestí, budova kde sa zhotovovali banské mapy, byty a dielne závodného kováča, tesárskeho majstra, strážnika lesov, mäsiara s bitúnkom, pisára i felčiara.

Napriek všetkým snahám koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. Ženy baníkov a deti pracovali pri triedení rudy no začali si privyrábať aj paličkovaním čipiek. Založili tak tradíciu špaňodolinskej čipky a v roku 1883 i školu paličkovania. Priadzu nakupovali v Cvernovej továrni na námestí.

18 stor. nachádza rudné ložiská značne vyčerpané. V 19. stor produkcia upadá a nepokojné 40. roky a zmeny v monarchii doviedli baníctvo ku koncu. V roku 1888 sa bane zatvorili.